KST ZVL Prešov

Piatok , štátny sviatok Cyrila a metóda a následnú sobotu využije šestica turistov na prechod levočských vrchov. Vlakom sa dostávame do Popradu a busom do Kežmarku. Je ráno 8³⁰ hod. a mi na ťažko začíname dvojdňové poznávanie vojenského pásma. Šliapeme nabalený cez mesto do Ľubice so starodávnou požiarnou zbrojnicou, či starým kostolmi. Vchádzame do vojenského pásma no už bez stráže. Šliapeme po betónke k Ľubickým kúpeľom (ich torzu). Míňame spustu cyklistov, hubárov. Doliny sa zužujú, vrchy sa dvíhajú. Všade vykatované lesy. Na rázcestí Kotenhag vstupujeme do Kamennej doliny s ešte prebiehajúcov ťažbou dreva. Okolo cesty koštujeme jahody. Čaká nás skoro 600m. stúpania na piatich kilometroch. Stretávame českých turistov asi z plného busu. Nad nami sa zmráka, naberáme vodu a pridávame na tempe. Na chatu Vinná máme asi 15 min., keď padajú prvé kvapky. Pod altánok to stíhame akurát. Na chate sú košický šraci – asi lesníci s veľmi nepríjemnými pohľadmi a tak hľadáme namiesto senníka náhradný prístrešok. Bivakujeme pri prameni Torysy a ja na posede, kde som spal pred dvoma rokmi. Teplá večera a poďho do spacáka. V noci pozorujeme hviezdy, ale aj svetlá 12 dedín vrátane Mariánskej hory. Ráno opäť mračná a tak je to bez východu slnka. O siedmej ráno už šliapeme od chaty na pamätník SNP- vrtule, kde padlo lietadlo. Otvára sa nám pohľad na Čergov, Šarišskú vrchovinu, Branisko, Sľubicu, Čiernu horu, Kojšovú hoľu, Nízke a Vysoké tatry. Na Kozom vrchu desiatujeme. Na poľovníckej chate Gehuľa obedujeme v tôni lesa. Po šotolinových cyklocestách pokračujeme cez Krížový vrch, bývalú Kamennú chatu v rozvalinách Sklenár do sedla, kde nás dobiehajú pútnici s procesiou z Ľubice a Lendaku, ktorí idú na púť do Levoče. Cez Zbojnícku lúku schádzame do odpustovej Levoče, po štrnástej, kde prechod končíme pri zlatom moku. Busom sa vraciame do Spišskej Novej Vsi a vlakom do Prešove. Za oddiel sa akcie zúčastnili Ján Pončák, Štefan Dranga, Anton Sopko a František Bednár. Účasťou nás podporili: Ján Pončák ml. A Ľubo Miško. Opäť sme si rozšírili rozhľad v Levočských vrchoch.

                Napísal: František Bednár